492/2004 Z.z.
VYHLÁŠKA
Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky
z 23.
augusta 2004
o stanovení všeobecnej hodnoty majetku
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 33 písm. d) zákona č. 382/2004
Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len zákon ) ustanovuje:
§ 1
(1) Táto vyhláška ustanovuje metódy a postupy stanovenia všeobecnej hodnoty
majetku znalcom. Ustanovenia osobitného predpisu1) týmto nie sú dotknuté.
(2) Podľa tejto vyhlášky sa postupuje aj v prípade, ak je potrebné stanoviť
všeobecnú hodnotu majetku na požiadanie štátneho orgánu v rámci jeho právomocí
alebo ak ide o právny úkon alebo konanie podľa osobitného predpisu.2)
§ 2
Na účely tejto vyhlášky sa rozumie
a) majetkom majetok podniku ako celku, časť podniku, zložka majetku podniku
alebo iný majetok ako majetok podniku,
b) podnikom veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi3) a
slúžia na prevádzkovanie podniku, alebo vzhľadom na svoju povahu majú na tento
účel slúžiť,
c) časťou podniku útvar, ktorý je organizačne a účtovne oddeliteľný,
d) zložkou majetku podniku
1. hmotná súčasť majetku podniku s technicko-ekonomickým určením, ktorej
hodnota je vyčísliteľná nezávisle od ostatného majetku podniku,
2. nehmotná súčasť majetku podniku, ktorá vplýva na jeho výnosový potenciál a
je oddeliteľná nezávisle od ostatného majetku podniku,
e) iným majetkom hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý vlastní iná osoba ako
podnikateľ podľa osobitného zákona3) a slúži na iné účely ako na podnikanie,
f) cudzími zdrojmi všetky záväzky a časové rozlíšenie,
g) všeobecnou hodnotou majetku výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá
je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu
ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v
podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci
budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena
nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej
hodnoty,
h) objektivizáciou znalecké stanovenie všeobecnej hodnoty majetku zohľadňujúce
technický stav, vplyv trhu, ekonomické vplyvy a iné špecifické faktory,
i) východiskovou hodnotou nadobúdacia a znovunadobúdacia hodnota majetku v čase
ohodnotenia alebo pre vybrané zložky majetku hodnota, ktorá je ustanovená v
prílohách tejto vyhlášky,
j) účtovnou hodnotou majetku podniku alebo jeho častí hodnota vykazovaná v
účtovnej evidencii alebo v inej evidencii slúžiacej ako vstupná informácia na
stanovenie všeobecnej hodnoty majetku podniku,
k) odčerpateľným zdrojom peňažné vyjadrenie úžitku vytváraného najmä z
disponibilných ziskov, výnosov alebo zo salda peňažných tokov, ktorý sa
dosiahne z činnosti podniku alebo jeho častí, alebo zo zložiek majetku podniku
a ktorého výška závisí od minulého vývoja podniku, od jeho súčasného postavenia
na trhu, ale predovšetkým od jeho predpokladaného vývoja.
(2) Na klasifikovanie zložiek majetku podniku sa primerane použije osobitný
predpis4) platný ku dňu ohodnotenia, pritom sa prihliada na ich osobitosti a
technicko-ekonomické určenie.
§ 3
(1) Všeobecnú hodnotu majetku podniku a časti podniku stanoví znalec z odboru
podnikové hospodárstvo formou znaleckého posudku podľa jeho účelu
a) majetkovou metódou,
b) podnikateľskou metódou,
c) kombinovanou metódou,
d) likvidačnou metódou alebo
e) porovnávacou metódou.
(2) Základné postupy stanovenia všeobecnej hodnoty majetku podniku a časti podniku
sú ustanovené v prílohe č. 1.
(3) Majetkovou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti podniku
súčtom všeobecných hodnôt jednotlivých zložiek majetku podniku znížených o
všeobecnú hodnotu cudzích zdrojov ku dňu ohodnotenia.
(4) Podnikateľskou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti
podniku kapitalizáciou odčerpateľných zdrojov za hodnotené časové obdobie
podnikania.
(5) Kombinovanou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti
podniku ako vážený priemer všeobecných hodnôt podniku stanovených majetkovou a
podnikateľskou metódou.
(6) Likvidačnou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti
podniku pri zrušení právnickej osoby, ktoré je spojené s likvidáciou, 5) ako
súčet všeobecných hodnôt zložiek majetku podniku pri zohľadnení všeobecnej
hodnoty cudzích zdrojov a nákladov na likvidáciu alebo pri skončení činnosti
podnikateľa konkurzom ako súčet všeobecných hodnôt zložiek majetku podniku
objektivizovaný koeficientom speňažiteľnosti.
(7) Porovnávacou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti
podniku zohľadnením vybraných spoločných kritérií súboru porovnateľných
podnikov s využitím transakčného prístupu, vzorového prístupu alebo burzového
prístupu.
(8) Stanovená výsledná všeobecná hodnota podniku a časti podniku sa zaokrúhľuje
na celé slovenské tisíckoruny.
§ 4
(1) Všeobecnú hodnotu zložiek majetku podniku alebo iného majetku stanoví
znalec príslušného odboru podľa tejto vyhlášky formou znaleckého posudku.
(2) Nehnuteľnosti a stavby na účely osobitného predpisu6) sú oprávnení hodnotiť
iba znalci z odvetvia oceňovanie nehnuteľností s výnimkou lesných pozemkov mimo
zastavaného územia obcí a lesných porastov, ktoré sú oprávnení hodnotiť znalci
z odvetvia oceňovanie lesov, a s výnimkou poľnohospodárskej pôdy mimo
zastavaného územia obcí neurčenej na stavbu, ktorú sú oprávnení hodnotiť znalci
z odboru poľnohospodárstvo.
(3) Pri stanovení všeobecnej hodnoty zložky majetku podniku alebo iného majetku
sa postupuje podľa príloh č. 1 až 15 tejto vyhlášky, vždy s prihliadnutím na
osobitosti a technicko-ekonomické určenie tejto zložky majetku.
(4) Pri stanovení všeobecnej hodnoty zložiek majetku podniku alebo iného
majetku, pre ktoré nie je ustanovená metodika v prílohách č. 1 až 15 vyhlášky alebo
pre ktoré nebol vydaný osobitný predpis, znalec primerane použije postup
zaužívaný v iných odboroch alebo iný postup, ktorý zodpovedá príslušnému stavu
vedy v danom odbore, s prihliadnutím na osobitosti a technicko-ekonomické
určenie uvedených zložiek majetku.
§ 5
Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádza znalec z podkladov, ktoré mu
predložil zadávateľ znaleckého posudku.
§ 6
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. septembra 2004.
Daniel
Lipšicv. r.
Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
2) Napríklad zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov, Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, Trestný poriadok,
zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov,
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č.
511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady
č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov, zákon č. 554/2003
Z. z. o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností a o zmene a doplnení zákona č.
36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000 Z. z., zákon
Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších
predpisov, zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene
a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z o
niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení
neskorších predpisov, §
3) § 2 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 500/2001 Z. z.
4) Napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 562/2003
Z. z., zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov a zákon č. 566/2001 Z.
z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.
5) § 70 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
6) Zákon č. 554/2003 Z. z.
PRÍL.3
POSTUP
STANOVENIA VŠEOBECNEJ HODNOTY NEHNUTE¼NOSTÍ A STAVIEB
A. ZÁKLADNÉ
POJMY A NÁZVOSLOVIE
1.
Všeobecná hodnota (VŠH)
Všeobecná
hodnota je výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým
odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dòu ohodnotenia, ktorú by tieto
mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji,
keï kupujúci aj predávajúci budú konať s patriènou informovanosťou
i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou
pohnútkou.
2.
Východisková hodnota stavieb (VH)
Východisková
hodnota je znalecký odhad hodnoty, za ktorú by bolo možné hodnotenú stavbu
nadobudnúť formou výstavby v èase ohodnotenia na úrovni bez dane z
pridanej hodnoty.
3.
Technická hodnota (TH)
Technická
hodnota je znalecký odhad východiskovej hodnoty stavby znížený o hodnotu
zodpovedajúcu výške opotrebovania.
4. Výnosová
hodnota (HV)
Výnosová
hodnota je znalecký odhad súèasnej hodnoty budúcich disponibilných výnosov
z využitia nehnuteľnosti formou prenájmu, diskontovaných rizikovou (diskontnou)
sadzbou.
5. Stavby
1)
Stavba je
stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá
je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu.
Stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a úèelu èlenia na
pozemné stavby a inžinierske stavby.
B. ZÁKLADNÉ
POSTUPY OHODNOCOVANIA NEHNUTEĽNOSTÍ A STAVIEB
Všeobecná
hodnota sa stanoví týmito metódami:
a)
porovnávacia metóda,
b)
kombinovaná metóda (použije sa pri stavbách, ktoré sú schopné dosahova
výnos formou prenájmu),
c) výnosová
metóda (použije sa pri pozemkoch, ktoré sú schopné dosahova výnos),
d) metóda
polohovej diferenciácie.
Výber
vhodnej metódy vykoná znalec. Výber je v znaleckom posudku zdôvodnený. Pod¾a úèelu
znaleckého posudku možno použi aj viac metód súèasne,
prièom v závere bude po zdôvodnení uvedená len všeobecná hodnota
urèená vybranou metódou, ktorá najvhodnejšie vystihuje definíciu
všeobecnej hodnoty. Pri ohodnocovaní nehnute¾ností a stavieb nemocníc a
zdravotníckych zariadení sa ako jedna z metód vždy použije metóda polohovej
diferenciácie a pri hodnotení faktorov sa zoh¾adòuje najmä faktor
- súèasný technický stav.
C. TECHNICKÁ
HODNOTA STAVIEB
C.1
Výpoèet východiskovej hodnoty (VH)
Výpoèet sa
vykoná na báze rozpoètových ukazovate¾ov. Rozpoètový
ukazovate¾ musí by preskúmate¾ný, tzn. vybraný
ukazovate¾ sa musí presne identifikova názvom, zatriedením do
èíselníka klasifikácie stavieb a jednotkovou hodnotou urèenou
pod¾a verejne publikovaných katalógov urèených ministerstvom, z
ktorého bol vybraný alebo vytvorený.
Jednotková
hodnota sa preskúmate¾ným spôsobom upraví pod¾a jednotlivých
charakteristík hodnoteného objektu (výška podlaží, plocha podlaží, vybavenos
objektu, konštrukèno-materiálová charakteristika a pod.) a
prepoèíta sa do cenovej úrovne k termínu, ku ktorému sa vykonáva
ohodnotenie.
Východisková hodnota
sa stanoví pod¾a základného
vzahu
VH
= M .
(RU . kCU
. kV .
kZP . kVP
. kK .
kM ) [Sk],
kde
M
- poèet merných
jednotiek.
Udáva
poèet merných jednotiek
hodnoteného objektu vypoèítaných
pod¾a technickej normy,
na ktorej základe
bol zostavený
vybraný
rozpoètový
ukazovate¾.
RU
- rozpoètový ukazovate¾
Rozumie
sa hodnota základných
rozpoètových
nákladov na mernú
jednotku porovnate¾ného objektu
z katalógov rozpoètových
ukazovate¾ov
urèených
ministerstvom alebo stanovená
tvorbou
rozpoètového ukazovate¾a na
mernú jednotku hodnoteného
objektu
pod¾a katalógov rozpoètových ukazovate¾ov urèených
ministerstvom. Výber
porovnate¾ného
objektu (rozpoètového
ukazovate¾a) sa vykoná
pod¾a zatriedenia hodnoteného objektu
do
èíselníka
príslušnej klasifikácie stavieb,
na základe
ktorej
bol použitý
katalóg
rozpoètových ukazovate¾ov
zostavený. Hodnota
základných
rozpoètových
nákladov na mernú
jednotku
stavebného objektu, ktorý
nie je uvedený
v katalógoch
urèených ministerstvom, môže
by vytvorená cenovou
kalkuláciou
(ponukovým rozpoètom) alebo
na základe nákladov
na obstaranie.
kCU
- koeficient vyjadrujúci
vývoj cien
Vyjadruje vývoj
cien stavebných prác
medzi termínom
ohodnotenia a
obdobím, pre ktoré
bol zostavený rozpoètový
ukazovate¾ porovnate¾ného objektu.
Koeficient sa urèí
pomocou
verejne
publikovaných indexov vývoja
cien stavebných prác
a
materiálov v stavebníctve vydávaných Štatistickým úradom
Slovenskej republiky
po jednotlivých štvrrokoch pre
odbor
stavebníctvo ako
celok. V prípade,
že k termínu
ohodnotenia
neboli
aktuálne indexy verejne
publikované, použijú sa
posledné
známe.
kV
- koeficient vplyvu
vybavenosti hodnoteného objektu
Vyjadruje rozdiel
ceny konštrukcií a
vybavení porovnate¾ného
a
hodnoteného objektu.
Vypoèíta sa
pod¾a vzahu
n ksi
. cpi n
cpbj
kv =
suma ---------- +
suma ------ [-],
i=1 100% i=1
100%
kde
kSi
- koeficient štandardu
i-tej konštrukcie alebo
vybavenia
zoh¾adòujúci štandardné, podštandardné alebo
nadštandardné vybavenie.
V prípade, ak
sa v cenových
podieloch porovnate¾ného objektu
uvedených v katalógoch
rozpoètových ukazovate¾ov nachádza
konštrukcia alebo
vybavenie, ktoré
sa na hodnotenom
objekte nevyskytuje,
koeficient
sa rovná nule.
V prípade, keï
je hodnotená
konštrukcia alebo
vybavenie podštandardné, je
koeficient menší
ako 1,00 a
v prípade, keï
je
nadštandardné, je
väèší ako 1,00.
Pri urèovaní
koeficientu sa
zoh¾adòuje
aj podiel hodnotenej
konštrukcie alebo
vybavenia na stavbe
ako celku,
cpi
- cenový podiel
i-tej konštrukcie alebo
vybavenia
vybraného porovnate¾ného objektu
uvedený v katalógoch
rozpoètových ukazovate¾ov,
cpnj
- cenový podiel
j-tej konštrukcie alebo
vybavenia navyše,
ktorý
sa nevyskytuje v
cenových podieloch
porovnate¾ného objektu uvedených v
katalógoch
rozpoètových ukazovate¾ov a
zistí sa z
pomeru
odhadnutých alebo
preukázate¾ných
obstarávacích
nákladov na
jej vybudovanie v
èase a mieste
ohodnotenia
k
východiskovej hodnote hodnoteného
objektu.
Vo
výnimoèných
prípadoch možno koeficient stanovi zdôvodneným
odborným odhadom.
V prípade zhodného
výberu porovnate¾ného
objektu
oproti hodnotenému objektu
sa koeficient rovná
1,0.
kZP
- koeficient vplyvu
zastavanej plochy hodnotenej
stavby
Vyjadruje rozdiel
ceny konštrukcií a
vybavení závislých od
zastavanej plochy
v porovnaní s
priemernou zastavanou plochou
hodnotenej a
porovnate¾nej
stavby. Na výpoèet koeficientu
sa
použijú primerané vzahy vzh¾adom na
použitý katalóg
rozpoètových ukazovate¾ov. Priemerná zastavaná plocha
sa
vypoèíta ako
aritmetický priemer zastavaných plôch
všetkých
reprezentatívnych podlaží.
kVP
- koeficient vplyvu
konštrukènej výšky podlaží
hodnotenej
stavby
Vyjadruje rozdiel
ceny konštrukcií a
vybavenia závislých od
konštrukènej výšky
v porovnaní s
priemernou konštrukènou
výškou
hodnotenej a porovnate¾nej stavby.
Na výpoèet
koeficientu sa
použijú primerané vzahy vzh¾adom na
použitý
katalóg
rozpoètových
ukazovate¾ov. Priemerná konštrukèná výška
sa
vypoèíta ako vážený
priemer
konštrukèných výšok všetkých
podlaží
stavby alebo jej
èasti. Ako váha
sa použije ve¾kos
zastavanej plochy
príslušného podlažia.
kK
- koeficient konštrukèno-materiálovej charakteristiky
Vyjadruje rozdiel
ceny v závislosti
od použitého materiálu
nosnej
konštrukcie stavby, ak
to nebolo zoh¾adnené v
kV. Pri
výbere porovnate¾ného objektu s rovnakou
konštrukèno-materiálovou charakteristikou hodnoteného objektu
sa
tento koeficient rovná
1,0.
kM
- koeficient vyjadrujúci
územný vplyv
Vyjadruje zvýšené,
resp. znížené náklady
na výstavbu v
danom
mieste
z dôvodu dopravných
vzdialeností, možnosti zariadenia
staveniska a
pod.
Pri
stavbách, ktoré majú
vo zvislom alebo
vodorovnom èlenení
èas, ktorá
sa typom konštrukcie alebo
úèelom výrazne líši
pod¾a zatriedenia do
klasifikácie stavieb (napr.
dielne
s
kanceláriami na hornom
podlaží, bytové domy
s obchodmi na
prvom nadzemnom podlaží,
výrobné haly s
administratívnymi
alebo
technickými prístavbami a
pod.), východisková hodnota
sa
môže
vypoèíta ako súèet ohodnotení
jednotlivých èastí. Pri
vodorovnom delení
sa obstavaný priestor
základov a strechy,
t.j.
spoloèných
èastí stavby, rozdelí
pod¾a pomerov
obstavaného priestoru
vrchnej stavby jednotlivých èastí.
Obdobným spôsobom
sa postupuje
pri vstavbách v
halových
objektoch. Obstavaný
priestor halového objektu
sa neznižuje
o
obstavaný priestor vstavby,
výnimku tvorí zvisle
oddelite¾ná
(samostatná) èas. V
koeficiente vybavenosti halového
objektu
sa
nezoh¾adòuje
vybavenie vstavby a
naopak.
Ak
obstavaný priestor èasti stavby,
ktorá sa typom
konštrukcie
alebo
úèelom výrazne líši
pod¾a zatriedenia do klasifikácie
stavieb, tvorí
nevýrazný podiel z
celkového obstavaného
priestoru stavby,
ohodnotenie sa vykoná
pod¾a prevažujúcej
èasti.
Pri
inžinierskych stavbách, bytoch
a nebytových priestoroch
sa
koeficienty vplyvu
zastavanej plochy a
vplyvu výšky podlaží
spravidla nepoužijú.
Nedokonèené a
poškodené stavby
Nedokonèenými stavbami
sa rozumejú rozostavané stavby,
nadstavby
a prístavby v
èase od zaèatia výstavby
do vydania
kolaudaèného rozhodnutia stavebným
úradom alebo stavby,
na
ktorých
sa vykonáva rekonštrukcia a
modernizácia. Zaèiatkom
výstavby
sa na úèely tejto
vyhlášky rozumie fyzické
zaèatie
stavebných prác
na hodnotenom objekte.
Východisková hodnota
stavby,
na ktorej sa
s výstavbou nezaèalo, sa
nepoèíta.
Východisková hodnota
nedokonèenej stavby sa
vypoèíta ako
východisková hodnota
stavby dokonèenej na
základe projektovej
dokumentácie overenej
stavebným úradom (ak
taká projektová
dokumentácia nie je
alebo ak nie
je v súlade
so skutkovým
stavom, tak pod¾a predpokladaného stavu
stavby po jej
dokonèení) s
tým, že sa
odpoèet
východiskovej hodnoty
nevyhotovených a nedokonèených konštrukcií
a vybavení vykoná
pod¾a ich
pomerného percentuálneho zastúpenia
na celej stavbe.
Obdobným spôsobom
sa postupuje pri
poškodených stavbách. Za
poškodenie sa
nepovažuje fyzické alebo
morálne starnutie
jednotlivých konštrukcií alebo
vybavení, ani dôsledky
zanedbanej údržby
hodnoteného objektu.
C.2
Výpoèet technického stavu (TS) a hodnoty vyjadrujúcej opotrebenie stavby
(HO)
Technický
stav sa vypoèíta pod¾a vzahu
TS =
100 - O
[%],
kde
O
- opotrebenie stavby
[%].
Opotrebenie stavby
sa uvádza v
percentách a zodpovedá
znehodnoteniu
technického stavu stavby
v závislosti od
veku,
predpokladanej životnosti, spôsobu
užívania stavby, údržby
stavby
a pod.
Opotrebenie stavby
sa vypoèíta
a)
lineárnou metódou,
b)
analytickou metódou.
Opotrebenie nadstavieb,
prístavieb a samostatne
ohodnocovaných
èastí stavby
sa pri lineárnej
metóde vypoèíta samostatne
za
každý
rok ich veku
rovnakým spôsobom, ale
ukonèenie
predpokladanej životnosti sa
urèí vždy pre
celú stavbu
k
rovnakému roku.
Celkové
opotrebenie stavby sa
pri lineárnej metóde
môže
vypoèíta ako
vážený priemer opotrebení
jednotlivých èastí
stavby,
kde váhou je
merná jednotka použitá
pri výpoète
východiskovej hodnoty.
Opotrebenie nedokonèených stavieb
urèí znalec odborným
odhadom.
Pri
výpoète opotrebenia sa
používajú tieto pojmy:
Vek
stavby (V) -
vypoèíta sa ako
rozdiel roku, ku
ktorému sa
ohodnotenie vykonáva,
a roku, v
ktorom nadobudlo právoplatnos
kolaudaèné rozhodnutie. V
prípadoch, keï došlo
k užívaniu
stavby
skôr, vypoèíta sa
vek tak, že
od roku, ku
ktorému sa
ohodnotenie vykonáva, sa
odpoèíta rok, v
ktorom sa
preukázate¾ne
stavba zaèala užíva. Ak
nemožno vek stavby
takto
zisti, poèíta sa
pod¾a iného dokladu,
a ak nie
je ani
taký
doklad, urèí sa
zdôvodneným odborným odhadom.
Základná životnos stavby
(ZZ) - rozumie
sa predpokladaná
životnos daného
typu stavieb s
oh¾adom na ich
konštrukèno-materiálové riešenie a
zatriedenie do
klasifikácie. Udáva
sa v rokoch.
Životnos stavby
(Z) - rozumie
sa celková predpokladaná
životnos stavby
pri bežnej údržbe
od jej vzniku
až do úplného
zániku.
Udáva sa v
rokoch. Životnos stavby
urèuje znalec
s
prihliadnutím na jej
konštrukèno-materiálové
riešenie,
technický stav,
spôsob a intenzitu
užívania a vykonávanú
údržbu.
Na
urèenie životnosti stavby
možno použi vzah
Z =
V + T
[rok],
kde
V
- vek stavby
[rok],
T
- znalcom urèená zostatková
životnos stavby od
roku, ku
ktorému sa
vykonáva ohodnotenie [rok].
Hodnota
vyjadrujúca opotrebenie (HO)
sa vypoèíta ako
súèet
hodnôt
vyjadrujúcich opotrebenie jednotlivých èastí stavby
pod¾a vzahu
n Oi
HO =
suma ----- VHi
[Sk],
i=1 100
kde
Oi
- opotrebenie i-tej
èasti stavby [%],
VHi
- východisková hodnota
i-tej èasti stavby
[Sk],
n
- poèet èastí stavby
[-].
C.3
Výpoèet technickej hodnoty (TH)
Výpoèet sa
vykoná pod¾a vzahu
TS
TH =
---- VH [Sk]
100
alebo
TH = VH -
HO [Sk],
kde
TH
- technická hodnota
stavby [Sk],
TS
- technický stav
stavby [%],
VH
- východisková hodnota
stavby [Sk],
HO
- hodnota vyjadrujúca
opotrebenie stavby [Sk].
D.
VŠEOBECNÁ HODNOTA STAVIEB (VŠHS)
D.1
Porovnávacia metóda
Pri
výpoète sa používa transakèný prístup. Na porovnanie je potrebný súbor aspoò troch
nehnute¾ností a stavieb. Porovnanie treba vykona na mernú jednotku
(obstavaný priestor, zastavaná plocha, podlahová plocha, dåžka, kus a
pod.) s prihliadnutím na odlišnosti porovnávaných objektov a ohodnocovaného
objektu.
Hlavné
faktory porovnávania:
a)
ekonomické (dátum prevodu, forma prevodu, spôsob platby a pod.),
b) polohové
(miesto, lokalita, atraktivita a pod.),
c)
konštrukèné a fyzické (štandard, nadštandard, podštandard, príslušenstvo
a pod.).
Podklady na
porovnanie (doklad o prevode alebo prechode nehnute¾nosti, prípadne
ponuky realitných kancelárií) musia by identifikovate¾né. Pri
porovnávaní sa musia vylúèi všetky vplyvy mimoriadnych okolností
trhu (napr. príbuzenský vzah medzi predávajúcim a kupujúcim, stav tiesne
predávajúceho alebo kupujúceho a pod).
Pri
výpoète sa môže použi aj matematická štatistika. Na toto porovnanie
je potrebný tak ve¾ký súbor, aby boli splnené známe a platné testy
matematickej štatistiky.
D.2
Kombinovaná metóda
Vypoèíta
sa pod¾a vzahu
a .
HV + b
. TH
VŠH =
---------------- [Sk],
a + b
kde
HV
- výnosová hodnota
stavieb [Sk],
TH
- technická hodnota
stavieb [Sk],
a
- váha výnosovej
hodnoty [-],
b
- váha technickej
hodnoty, spravidla sa
rovná 1,00 [-].
Za
výnosovú hodnotu dosadzujeme hodnotu
stavieb bez výnosu
z
pozemkov.
V
prípadoch, keï sa
výnosová hodnota stavieb
približne rovná
súètu alebo
je vyššia ako
technická hodnota stavieb,
spravidla
platí:
a = b
= 1. V
ostatných prípadoch platí:
a > b.
Výnosová
hodnota (HV)
Výnosová
hodnota stavieb sa
vypoèíta
kapitalizáciou budúcich
odèerpate¾ných zdrojov
poèas èasovo neobmedzeného obdobia
alebo
kapitalizáciou budúcich odèerpate¾ných zdrojov
poèas
èasovo obmedzeného obdobia
s následným predajom.
Spôsob
výpoètu urèí
znalec.
Kapitalizácia budúcich
výnosov poèas èasovo neobmedzeného
obdobia
Výnosová
hodnota sa vypoèíta pod¾a základného
vzahu
OZ
HV =
---- [Sk],
k
kde
OZ
-
odèerpate¾ný
zdroj, ktorým sa
rozumie disponibilný výnos
so
zoh¾adnením
kapitalizovaného odpisu [Sk/rok],
k
- úroková miera,
ktorá sa do
výpoètu dosadzuje v
desatinnom
tvare [%/100]. Minimálna výška
úrokovej miery
v
percentách sa rovná
1,5-násobku diskontnej sadzby
zverejnenej Národnou
bankou Slovenska. Úroková
miera
zoh¾adòuje aj
zaaženie daòou z
príjmu.
Kapitalizovaný odpis
sa spravidla vypoèíta pod¾a vzahu
VH
OK =
---- . k
[Sk],
ZZ
kde
OK
- kapitalizovaný odpis
[Sk/rok],
ZZ
- základná životnos [rok],
v prípade súboru
stavieb sa
dosadzuje základná
životnos
urèená váhovým priemerom,
k
- úroková miera,
ktorá sa do
výpoètu dosadzuje v
desatinnom
tvare [%/100]. Minimálna výška
úrokovej miery
v
percentách sa rovná
1,5-násobku diskontnej sadzby
zverejnenej Národnou
bankou Slovenska. Úroková
miera
zoh¾adòuje aj
zaaženie daòou z
príjmu.
Kapitalizácia budúcich
výnosov poèas èasovo obmedzeného
obdobia
s následným predajom
Výnosová
hodnota sa
vypoèíta
pod¾a základného vzahu
n
OZt HL
HV
= suma ----------
+ ----------- [Sk],
t=1 (1+k)
na t (1+k)
na n
kde
OZt
- odèerpate¾ný zdroj,
ktorým sa rozumie
disponibilný výnos
v
období t [Sk/rok],
n
- èasové obdobie
výnosovosti v rokoch
uvažované pre
výpoèet,
k
- úroková miera,
ktorá sa do
výpoètu dosadzuje
v
desatinnom tvare [%/100].
Minimálna výška úrokovej
miery
v percentách sa
rovná 1,5-násobku diskontnej
sadzby zverejnenej Národnou
bankou Slovenska. Úroková
miera zoh¾adòuje aj
zaaženie daòou z
príjmu.
HL
- likvidaèná hodnota
stavieb [Sk].
Likvidaèná hodnota
(HL) sa vypoèíta pod¾a vzahu
HL =
VŠH - NL
[Sk],
kde
VŠH
- všeobecná hodnota
stavieb vypoèítaná metódou
polohovej
diferenciácie v
èase ohodnotenia [Sk],
NL
- odhadované náklady
spojené s prevodom
nehnute¾nosti,
najmä daò
z prevodu nehnute¾nosti pod¾a daòového zákona,
náklady na
inzerciu, náklady na
poplatky a pod.
Odèerpate¾ný zdroj
v období t(OZ)
Odèerpate¾ným zdrojom
sa rozumie roèný disponibilný výnos
z
využívania
nehnute¾nosti formou prenájmu.
Vypoèíta sa ako
rozdiel
hrubého výnosu a
nákladov na využívanie
nehnute¾nosti
(prevádzkových, správnych
nákladov, nákladov na
údržbu a pod.)
znížený
o odhad predpokladaných strát
výnosu z nájomného
s
oh¾adom na typ
majetku, jeho polohu,
využite¾nos a pod.
Hrubý
výnos sa vypoèíta za
predpokladu 100% prenajatia
objektu
ako
súèin roènej nájomnej
sadzby a mernej
jednotky (napr. m2
podlahovej plochy,
podlažie, miestnos, budova
a pod.) Nájomné
sadzby
sa urèia z
uzatvorených nájomných zmlúv.
Ak sa nájomné
sadzby
nedajú zisti pre
nedostatok podkladov alebo
ak sa
odlišujú od
dosiahnute¾ných
výnosov pri riadnom
obhospodarovaní majetku
alebo stavby (príp.
ich èasti) nie
sú
v
èase ohodnotenia prenajaté,
vychádza sa z
nájomných sadzieb,
ktoré
sa pri riadnom
obhospodarovaní majetku dajú
trvalo
dosiahnu.
Náklady na
využívanie
nehnute¾nosti sa
urèia pod¾a
predložených dokladov, najmä
platobného výmeru na
daò
z
nehnute¾ností,
poistnej zmluvy a
pod., prípadne odhadom
z
východiskovej hodnoty alebo
hrubého výnosu s
oh¾adom na
ve¾kos majetku
a predpokladanú výšku
pri jeho riadnom
obhospodarovaní. Do
nákladov sa nezahàòajú náklady,
ktoré sú
nájomníkom platené
osobitne, alebo náklady,
o ktoré je
znížená
sadzba
nájomného použitá pri
výpoète hrubého výnosu.
D.3 Metóda
polohovej diferenciácie
Metódou
polohovej diferenciácie sa spravidla samostatne stanoví všeobecná hodnota pre
a) stavby s
výnimkou bytov a nebytových priestorov,
b) byty a
nebytové priestory.
D.3.1
Stavby s výnimkou bytov a nebytových priestorov
Vypoèíta
sa pod¾a základného vzahu
VŠHS= TH
. kPD [Sk],
kde
TH
- technická hodnota
stavby [Sk],
kPD -
koeficient polohovej diferenciácie vyjadrujúci vplyv
polohy a
ostatných faktorov vplývajúcich na
všeobecnú
hodnotu v
mieste a èase [-]
pod¾a metodiky urèenej
ministerstvom.
Koeficient
polohovej diferenciácie sa môže stanovi pre skupinu stavieb alebo
jednotlivo pre každú stavbu.
Pri
urèení koeficientu polohovej diferenciácie sa váhovým priemerom
zoh¾adnia spravidla tieto faktory:
- trh s
nehnute¾nosami - kúpna sila obyvate¾stva,
- poloha
nehnute¾nosti v danej obci - vzah k centru obce,
- súèasný
technický stav nehnute¾nosti,
- prevládajúca
zástavba v okolí nehnute¾nosti,
- príslušenstvo
nehnute¾nosti,
- typ
nehnute¾nosti,
- pracovné možnosti
obyvate¾stva,
- skladba
obyvate¾stva v mieste stavby,
- orientácia
nehnute¾nosti k svetovým stranám,
- konfigurácia
terénu,
- pripravenos
inžinierskych sietí v blízkosti stavby,
- doprava v okolí
nehnute¾nosti,
-
obèianska vybavenos,
- prírodná
lokalita v bezprostrednom okolí stavby,
- kvalita
životného prostredia v bezprostrednom okolí stavby,
- možnosti
zmeny v zástavbe - územný rozvoj,
- možnosti
ïalšieho rozšírenia,
-
dosahovanie výnosu z nehnute¾nosti,
- názor
znalca,
- iné
faktory.
D.3.2 Byty
a nebytové priestory
Vypoèíta
sa pod¾a základného vzahu
VŠHB =
TH . kPD
[Sk],
kde
TH
- technická hodnota
bytu, nebytového priestoru
[Sk],
kPD
- koeficient polohovej
diferenciácie vyjadrujúci vplyv
polohy a
ostatných faktorov vplývajúcich na
všeobecnú
hodnotu v
mieste a èase
[-].
Pri
urèení koeficientu polohovej diferenciácie sa váhovým priemerom zoh¾adnia
spravidla tieto faktory:
- trh s bytmi v
danej lokalite - na sídlisku,
- poloha bytového
domu v danej obci - vzah k centru obce,
-
súèasný technický stav bytu a bytového domu,
-
prevládajúca zástavba v bezprostrednom okolí bytového domu,
-
príslušenstvo bytového domu,
- vybavenos
a príslušenstvo bytu,
- pracovné
možnosti obyvate¾stva - miera nezamestnanosti,
- skladba
obyvate¾stva v obytnom dome - na sídlisku,
-
orientácia obytných miestností k svetovým stranám,
-
umiestnenie bytu v bytovom dome,
-
poèet bytov vo vchode - v bloku,
- doprava v
okolí bytového domu,
-
obèianska vybavenos v okolí bytového domu,
- prírodná
lokalita v bezprostrednom okolí bytového domu,
- kvalita
životného prostredia v bezprostrednom okolí bytového domu,
- názor
znalca,
- iné
faktory.
D.4 Stavby
urèené na odstránenie
Všeobecná
hodnota stavieb, ktoré príslušný stavebný úrad nariadil alebo povolil odstráni,
sa vypoèíta ako rozdiel všeobecnej hodnoty použite¾ného materiálu,
ktorý možno získa odstránením stavby, a nákladov na odstránenie stavby s
odprataním nevyužite¾ného materiálu a jeho uložením na skládku.
Všeobecná
hodnota stavby urèenej na odstránenie na úèely tejto vyhlášky
nemôže by záporná.
E.
VŠEOBECNÁ HODNOTA POZEMKOV (VŠHPOZ)
E.1
Porovnávacia metóda
Pri
výpoète sa používa transakèný prístup. Na porovnanie je potrebný súbor aspoò troch
pozemkov. Porovnanie treba vykona na mernú jednotku (
Hlavné faktory
porovnávania:
d) ekonomické
(napríklad dátum prevodu, forma prevodu, spôsob platby a pod.),
e) polohové
(napríklad miesto, lokalita, atraktivita, prístup a pod.),
f) fyzické
(napríklad infraštruktúra a možnos zástavby pri stavebných pozemkoch;
kvalita pôdy a kvalita výsadby pri ostatných pozemkoch a pod.).
Podklady na
porovnanie (doklad o prevode alebo prechode nehnute¾nosti, prípadne
ponuky realitných kancelárií) musia by identifikovate¾né. Pri
porovnávaní sa musia vylúèi všetky vplyvy mimoriadnych okolností
trhu (napr. príbuzenský vzah medzi predávajúcim a kupujúcim, stav tiesne
predávajúceho alebo kupujúceho a pod).
Pri
výpoète sa môže použi aj matematická štatistika. Na toto
porovnanie je potrebný tak ve¾ký súbor, aby boli splnené známe a platné
testy matematickej štatistiky.
E.2
Výnosová metóda
Výnosová
hodnota pozemkov sa vypoèíta kapitalizáciou budúcich
odèerpate¾ných zdrojov poèas èasovo neobmedzeného
obdobia pod¾a vzahu
OZ
VŠHPOZ =
---- [Sk],
k
kde
OZ
- odèerpate¾ný zdroj,
ktorým sa rozumie
disponibilný výnos
dosiahnute¾ný pri
riadnom hospodárení formou
prenájmu
pozemku. Pri
po¾nohospodárskych
a lesných pozemkoch
je
možné v odôvodnených prípadoch
použi disponibilný výnos
z
po¾nohospodárskej
alebo lesnej výroby.
Stanoví sa ako
rozdiel hrubého
výnosu a nákladov
[Sk/rok],
k
- úroková miera,
ktorá sa do
výpoètu dosadzuje v
desatinnom
tvare [%/100]. Minimálna výška
úrokovej miery
v
percentách sa rovná
1,5-násobku diskontnej sadzby
zverejnenej Národnou
bankou Slovenska. Úroková
miera
zoh¾adòuje aj
zaaženie daòou z
príjmu.
E.3 Metóda
polohovej diferenciácie
E.3.1
Všeobecná hodnota pozemkov
v zastavanom území
obcí,
nepo¾nohospodárskych a
nelesných pozemkov uvedených
vo
vyhláške 2)
v prílohe è.
1 èasti C
okrem pozemkov pod¾a
oddielu 3
písm. ch) a
všeobecná hodnota pozemkov
mimo
zastavaných území
obcí urèených na stavbu
územným plánom
zóny alebo
plánom sídelného útvaru,
právoplatným
rozhodnutím o
umiestnení stavby alebo
právoplatným
stavebným povolením vydaným
v spojenom územnom
a
stavebnom konaní alebo
pozemkov zastavaných hlavnou
stavbou sa
vypoèíta
pod¾a základného vzahu
VŠHPOZ =
M . VŠHMJ
[Sk],
kde
M
- výmera pozemku
v m2,
VŠHMJ
- jednotková všeobecná
hodnota pozemku v
Sk/m2.
Jednotková všeobecná
hodnota pozemku sa
môže stanovi aj
pre
skupinu
pozemkov.
Jednotková všeobecná
hodnota pozemkov sa stanoví pod¾a vzahu
VŠHMJ =
VHMJ . kPD
[Sk/m2],
kde
VHMJ
- jednotková východisková hodnota
pozemku, ktorá sa
stanoví pod¾a tabu¾ky:
Klasifikácia
obce - názov
alebo údaj VHMJ
pod¾a poètu obyvate¾ov Sk/m2
------------------------------------------------------------------
a)
Bratislava
2000,00
b)
Krajské mestá:
Žilina,
Košice, Banská Bystrica
a mestá: Piešany,
Vysoké
Tatry, Trenèianske
c)
Mestá: Poprad, Zvolen,
Liptovský Mikuláš, Martin 500,00
d)
Ostatné okresné mestá
so sídlom okresných
alebo
obvodných úradov 300,00
e)
Ostatné obce nad
15 000 obyvate¾ov 200,00
f)
Ostatné obce od
5 000 do
15 000 obyvate¾ov 150,00
g)
Ostatné obce od
2 000 do
5 000 obyvate¾ov 100,00
h)
Ostatné obce do
2 000 obyvate¾ov 50,00
------------------------------------------------------------------
Obce
a lokality v
okolí miest so
zvýšeným záujmom o
kúpu
nehnute¾ností na
bývanie alebo rekreáciu
môžu ma jednotkovú
východiskovú hodnotu
do 70% z
východiskovej hodnoty obce
(mesta), z
ktorej vyplýva zvýšený
záujem. V prípade
záujmu
o
iné druhy nehnute¾ností môžu
ma jednotkovú východiskovú
hodnotu
do 50
% z východiskovej hodnoty
obce (mesta), z
ktorej
vyplýva
zvýšený záujem. V
takých prípadoch sa
koeficient
polohovej diferenciácie vzahuje k
obci, z ktorej
vyplýva
zvýšený
záujem.
kPD
je koeficient polohovej
diferenciácie,
vypoèíta sa pod¾a
vzahu
kPD =
kS . kV
. kD .
kP . kI
. kZ [-],
kde
kS
- koeficient všeobecnej
situácie (0,70 -
2,00) sa stanoví
takto:
Všeobecná
situácia kS
------------------------------------------------------------------
1.
po¾nohospodárske
oblasti znaène vzdialené
od obcí, 0,70 -
0,80
2.
stavebné územie obcí
do 5 000
obyvate¾ov,
okrajové
priemyslové a po¾nohospodárske èasti
obcí
a miest do
10 000 obyvate¾ov 0,80 - 0,90
3.
obytné èasti obcí
a miest od
5 000 do
10 000
obyvate¾ov a
èasti
rekreaèných oblastí,
centrá
obcí do 5
000 obyvate¾ov, obytné
èasti
na
predmestiach a priemyslové
a po¾nohospodárske
oblasti
miest do 50
000 obyvate¾ov 0,90 -
1,10
4.
centrá miest od
10 000 do
50 000 obyvate¾ov,
obytné
èasti miest nad
50 000 obyvate¾ov
a
ich rýchlo dostupné
predmestia, prednostné
oblasti
vilových alebo rodinných
domov v centre
i
mimo centra mesta,
oblasti rekreaèných
domèekov v
dôležitých centrách turistického
ruchu,
priemyslové a po¾nohospodárske oblasti
miest
nad 50 000
obyvate¾ov 1,00 -
1,30
5.
ve¾mi dobré obchodné
a obytné èasti
v
mestách od 50
000 do 100
000 obyvate¾ov,
obytné
èasti miest nad
100 000 obyvate¾ov,
luxusné
obytné oblasti s
dobrým osvetlením
a
výh¾adom, exkluzívne oblasti
rodinných domov
v
dosahu miest nad
100 000 obyvate¾ov 1,20 -
1,60
6.
ve¾mi dobré obchodné
oblasti v mestách
od
50 000 do
100 000 obyvate¾ov a
v kúpe¾ných
mestách,
ved¾ajšie ulice v
centre miest
nad
100 000 obyvate¾ov, nákupné
centrá
vo
ve¾kých obytných èastiach mimo
centra
miest
nad 100 000
obyvate¾ov s dobrými
dopravnými možnosami 1,50 -
1,80
7.
prednostné obchodné ulice
a miesta v
užšom
centre
miest nad 100
000 obyvate¾ov,
najlepšie
miesta pre
obchod v mestách
od
50 000 do
100 000 obyvate¾ov 1,70 -
1,90
8.
najlepšie miesta pre
obchod v mestách
nad
100 000 obyvate¾ov 1,80 - 2,00
------------------------------------------------------------------
kV
- koeficient intenzity
využitia (0,90 -
2,0) sa stanoví
takto:
Intenzita
využitia kV
-------------------------------------------------------------------
1.
ve¾mi malé využitie,
2-podlažné súkromné
rekreaèné domèeky, 2-3-podlažné stavby
rodinných
domov s podštandardným vybavením,
nepodpivnièené, nízke
nebytové stavby
nevyužívané alebo
s malým využitím,
po¾nohospodárske stavby
bez využitia, bez
zástavby
v širšom okolí 0,90
2.
rodinné domy s
nižším štandardom vybavenia,
bytové
domy s podštandardným vybavením,
3-4-podlažné nebytové
stavby pre priemysel
s
malým technickým vybavením,
využívané
po¾nohospodárske stavby 0,95
3.
rodinné domy so
štandardným vybavením,
bežné
bytové domy, bytové
domy s nebytovými
priestormi, nebytové
stavby pre priemysel
s
bežným technickým vybavením 1,00
4.
nadštandardné rodinné domy;
nadštandardné
bytové
domy, viacpodlažné nebytové
stavby
pre
priemysel so štandardným technickým
zariadením
1,05 - 1,10
5.
exkluzívne bytové stavby,
obchodné domy
a
administratívne budovy so
štandardným
vybavením, 5-
až 7-podlažné, vysoké
využitie
pozemku
1,10 - 1,15
6.
obchodné domy a
administratívne budovy
s
nadštandardným vybavením, viacpodlažné
obchody
(5-7 podlaží a
1-2 podzemné podlažia),
ve¾mi vysoké využitie
pozemku
1,15 - 1,30
7.
využitie ako v
položke 6, ale
exkluzívne
miesta v centrách
miest
1,30 - 2,0
------------------------------------------------------------------
kD
- koeficient dopravných
vzahov (0,80 -
1,20) sa stanoví
takto:
Dopravné
spojenie s obcou kD
------------------------------------------------------------------
1.
pozemky v od¾ahlých lokalitách
bez
možnosti
využitia hromadnej dopravy,
cesty
bez
dokonèovacích prác (nespevnené
a pod.),
cesta do obce
alebo mesta v
trvaní viac
ako
30 min. 0,80
2.
pozemky na okraji
miest a obce
so
železniènou
zastávkou alebo autobusovou
prímestskou dopravou,
doprava do mesta
ešte
vyhovujúca 0,85
3.
pozemky na predmestiach miest,
odkia¾
sa
možno pešo dosta
k prostriedku hromadnej
dopravy
alebo vlastným autom
do centra
do
15 min.
0,90
4.
pozemky v tesnej
blízkosti prostriedku
hromadnej
dopravy s dobrou
úpravou ciest,
cesta
vlastným autom do
centra (10 min.),
územie
mesta 1,00
5.
pozemky na obchodných
uliciach miest
do
100 000 obyvate¾ov, v
nákupných centrách
väèších predmestí,
intenzívny peší ruch,
centrum
hromadnej dopravy (autobus,
trolejbus) 1,05
6.
pozemky na obchodných
uliciach v centre
miest
s
poètom
obyvate¾ov nad 100
000, so širokými
ulicami
a parkoviskami, autobusy
a trolejbusy
s hustou
premávkou 1,05 -
1,20
------------------------------------------------------------------
kP
- koeficient obchodnej
alebo priemyselnej polohy
(0,90
-
2,00) sa vypoèíta takto:
Obchodná
poloha alebo priemyselná
poloha kP
------------------------------------------------------------------
1.
obchodná poloha
1,50 - 2,00
2.
obchodná poloha a byty 1,20 -
1,50
3.
obytná poloha
1,00 - 1,20
4.
priemyselná poloha 0,90 -
1,00
5.
po¾nohospodárska
poloha 0,90
------------------------------------------------------------------
kI
- koeficient druhu
pozemku (0,60 -
1,50) závisí od
druhu
uvedeného v
katastri
nehnute¾ností a jeho
pripravenosti
(vhodnosti) na
realizovanie stavby, stanoví
sa takto:
Druh
pozemku
Vybavenie pozemku kI
------------------------------------------------------------------
1.
zastavaná plocha, a)
bez techn.
nádvoria
a záhrady infraštruktúry (vlastné
pri
stavbách zdroje) 0,80 -
1,00
b) stredná
vybavenos (miestne
rozvody vody,
elektriny) 1,00 -
1,20
c) dobrá
vybavenos (miestne
rozvody vody,
elektriny,
zemného plynu), 1,20 -
1,30
d)
ve¾mi dobrá vybavenos
(väèšia ako
v písmene c)
1,30 - 1,50
2. ostatné pozemky,
a) bez techn.
infraštruktúry
napr.
vodné plochy, (vlastné
zdroje) 0,60 -
0,80
ostatné plochy b)
stredná vybavenos
uvedené
v prílohe (miestne rozvody
vody,
è.
1 k vyhláške
9) elektriny) 0,80 -
1,00
èasti C,
treom c) dobrá vybavenos
bode
písmenách (miestne rozvody
vody,
a)
až h), pozemky elektriny, zemného
urèené na
stavbu, plynu), 1,00 -
1,10
po¾nohospodárske d)
ve¾mi dobrá vybavenos
a
lesné pozemky (väèšia ako
v písmene c)
1,10 - 1,30
v
zastavanom území
obce
------------------------------------------------------------------
Vybavenos pozemku, resp.
infraštruktúra sa posudzuje
z
poh¾adu možného priameho
napojenia cez vlastné,
prípadne
obecné
pozemky (napr. komunikácie). Hodnota
koeficientu
v odporúèanom intervale
je závislá od nároènosti (finanènej,
technickej a pod.)
súvisiacej s napojením.
kZ
- koeficient povyšujúcich a
redukujúcich faktorov (0,20
-
3,00) sa stanoví
takto:
Povyšujúce
faktory a redukujúce
faktory kZ
------------------------------------------------------------------
Povyšujúce
faktory: 1,00 -
3,00
-
pozemky urèené výh¾adovým plánom
na
vyššie využitie, než
slúžia v súèasnosti,
-
rohové parcely na
obchodné úèely,
-
pozemky so stavebnou
uzáverou na chránených
územiach,
-
obchodné parcely v
miestach so silným
turistickým
ruchom,
ak to nebolo
zoh¾adnené v koeficiente
kS,
-
pozemky s výrazne
zvýšeným záujmom o
kúpu, ak to
nebolo
zoh¾adnené v zvýšenej
východiskovej hodnote,
-
oblasti s výrazným
zvýhodnením daòových poplatkov,
-
iné faktory.
Redukujúce
faktory: 0,20 -
1,00
-
ak sa v
najbližšom èase predpokladá
nižší
stupeò využitia ako
doteraz,
-
spád emisií a
vplyv zápachu z
priemyselnej
výroby,
uskladnenia surovín, odpadov,
z
výroby potravín, z
po¾nohospodárskej
výroby
a pod.,
-
rušivý hluk z
cestnej, leteckej alebo
železniènej dopravy
v obytných oblastiach,
-
ekologické zaaženie pozemku,
-
ak sa v blízkosti obytnej,
administratívnej
alebo
hotelovej zóny nachádzajú
rušivo
pôsobiace
priemyselné zariadenia,
-
pri mimoriadnom zatienení
obytných miest
(les,
skaly, severné úboèie a
pod.),
-
svahovitos terénu, hladina
podzemnej vody,
únosnos základovej
pôdy,
-
ochranné pásma, stavebná
uzávera, chránená
krajinná
oblas,
-
stavba pod povrchom
pozemku,
-
vecné bremeno (napr.
právo prechodu alebo
prejazdu,
ochranné pásmo a
pod.),
-
iné faktory.
------------------------------------------------------------------
Povyšujúce faktory
a redukujúce faktory
je možné použi, len
ak
už neboli zoh¾adnené vo
východiskovej hodnote alebo
v
predchádzajúcich koeficientoch.
E.3.2
Všeobecná hodnota po¾nohospodárskej pôdy
mimo
zastavaného územia
obce neurèenej na
stavbu, uvedenej
v
prílohe è. 1 k vyhláške
2) èasti A.1
prvom bode (orná
pôda), v
šiestom bode (trvalé
trávne porasty) a
pozemkov
mimo zastavaného územia
obce uvedených v
prílohe è. 1
k
vyhláške 2) èasti C
oddiele 3 písmene
ch) sa vypoèíta
pod¾a základného
vzahu
VŠHPOZ =
M . VŠHMJ
[Sk],
kde
M
- výmera pozemku
v m2,
VŠHMJ
- jednotková všeobecná
hodnota pozemku v
Sk/m2.
Jednotková všeobecná
hodnota pozemku sa
môže stanovi aj
pre
skupinu
pozemkov.
Jednotková všeobecná
hodnota pozemku sa
stanoví pod¾a vzahu
VŠHMJ =
VHMJ . kPD
[Sk/m2],
kde
VHMJ
- jednotková východisková hodnota
pozemku, ktorá sa
stanoví pod¾a osobitného zákona
3) v závislosti
od
katastrálneho územia
a okresu. Jednotková
východisková
hodnota pozemku
uvedeného v prílohe
è. 1 k
vyhláške 2)
èasti C
oddiele 3 písmene
ch) sa rovná
jednotkovej
východiskovej hodnote
pozemku druhu trvalý
trávny
porast pod¾a osobitného
zákona.
Ak je
v osobitnom zákone
uvedená nulová východisková
hodnota, jednotková
východisková hodnota ornej
pôdy sa
stanoví v
závislosti od kódu
bonitovanej
pôdno-ekologickej jednotky
urèenej príslušnou správou
katastra, prípadne
potvrdenia príslušného obvodného
pozemkového úradu.
Jednotková východisková hodnota
pozemkov druhu
trvalý trávny porast
a pozemkov
uvedených v
prílohe è. 1
k vyhláške 2)
èasti C oddiele
3
písmene ch), ktoré
majú pod¾a osobitného zákona
uvedenú nulovú
východiskovú hodnotu, rovná
sa 75%
jednotkovej východiskovej hodnote
pozemku druhu orná
pôda urèenej pod¾a predchádzajúcej vety
[Sk/m2],
kPD
- koeficient polohovej
diferenciácie, ktorý zoh¾adòuje
špecifiká polohy,
využite¾nosti,
dosahovania výnosu,
predajnosti a
pod. [-].
E.3.3
Všeobecná hodnota po¾nohospodárskej pôdy
vrátane
porastov mimo
zastavaného územia obce
neurèenej na
stavbu, uvedenej
v prílohe è.
1 k vyhláške
2) èasti A.1
druhom bode
(chme¾nice), treom bode
(vinice), štvrtom
bode (záhrady),
piatom bode (ovocné
sady) sa vypoèíta
pod¾a vzahu
VŠHPOZP =
VŠHPOZ + VŠHp
[Sk],
kde
VŠHPOZ -
všeobecná hodnota pozemku,
ktorá sa vypoèíta pod¾a
vzahu
VŠHPOZ =
M . VŠHMJ
[Sk],
kde
M
- výmera pozemku
v m2, prípadne
v ha,
VŠHMJ
- jednotková všeobecná
hodnota pozemku v
Sk/m2, prípadne
v Sk/ha.
Jednotková všeobecná
hodnota pozemku sa
môže stanovi aj
pre
skupinu
pozemkov.
Jednotková všeobecná
hodnota pozemku sa stanoví
porovnávacou
metódou
alebo metódou polohovej
diferenciácie pod¾a základného
vzahu
VŠHMJ =
VHMJ . kPD
[Sk/m2], [Sk/ha],
kde
VHMJ
- jednotková východisková hodnota
pozemku sa
rovná
jednotkovej východiskovej hodnote
pozemku druhu orná
pôda pod¾a osobitného zákona.
Ak je v
osobitnom
predpise uvedená nulová
východisková hodnota,
jednotková východisková hodnota
ornej pôdy sa
stanoví
v
závislosti od kódu
bonitovanej pôdno-ekologickej
jednotky urèenej príslušnou
správou katastra, prípadne
potvrdenia
príslušného obvodného pozemkového
úradu.
kPD
- koeficient polohovej
diferenciácie, ktorý zoh¾adòuje
špecifiká polohy,
využite¾nosti,
dosahovania výnosu,
predajnosti a
pod. [-].
VŠHP
je všeobecná hodnota
porastu, ktorá sa
vypoèíta pod¾a
vzahu
VŠHP =
VHP . kPD
[Sk],
kde
VHP
- jednotková východisková hodnota
porastu sa stanoví
pod¾a
prílohy è.
15 pre ovocné
stromy pod¾a tabu¾ky è.
I, pre
vinièné porasty
pod¾a tabu¾ky è.
II, pre chme¾ové
porasty vrátane
zariadenia chme¾níc pod¾a tabu¾ky è.
III
a
pre okrasné dreviny
pod¾a tabu¾ky è.
X,
kPD
- koeficient polohovej
diferenciácie, ktorý zoh¾adòuje
špecifiká kvality, stupòa poškodenia, dosahovania
výnosu, predajnosti
a pod. [-].
E.3.4
Všeobecná hodnota lesných
pozemkov mimo zastavaného
územia obcí
a lesných porastov v
zastavanom
i
nezastavanom území obcí
uvedených v prílohe
è. 1
k
vyhláške 2) èasti B
(lesné pozemky) sa
vypoèíta pod¾a
základného vzahu
VŠHPOZP =
VŠHLPOZ + VŠHLP
[Sk],
kde
VŠHLPOZ
- všeobecná hodnota
lesného pozemku, ktorá
sa vypoèíta
pod¾a vzahov
VŠHLPOZ =
M . VŠHLMJ
[Sk],
VŠHLJM =
VHLJM . kPD
[Sk/ha], [Sk/m2],
VHJLM =
Hpz + fp
[Sk/ha], [Sk/m2],
Hpz =
Hpzjk . zstjk
[Sk/ha], [Sk/m2],
fp
= Zcujk .
zstcjk (Hv1 +
Hv2) [Sk/ha], [Sk/m2],
kde
VŠHLPOZ
- všeobecná hodnota
lesného pozemku,
M
- výmera lesného
pozemku v ha s presnosou na
štyri
desatinné miesta
(m2),
VŠHLMJ
- jednotková všeobecná
hodnota lesného pozemku
sa
stanoví pod¾a špecifických metód
ohodnocovania
lesov,
VHLMJ
- jednotková východisková hodnota
lesného pozemku
v Sk/ha
(Sk/m2) sa stanoví
ako súèet základnej
hodnoty lesného
pozemku pre cie¾ové drevinové
zastúpenie pod¾a prílohy
è. 14 tabu¾ky I
a hodnoty
faktora polohy
v závislosti od
približovacej
a odvoznej
vzdialenosti pod¾a prílohy
è. 14 tabu¾ky
è. II,
Hpz
- základná hodnota
lesného pozemku v
Sk za hektár
sa
urèí ako
súèet základnej hodnoty
jednotlivých
drevín upravenej
cie¾ovým zastúpením,
fp
- hodnota faktora
polohy v Sk
na ha,
Hpzjk
- základná hodnota
lesného pozemku v
Sk na ha
cie¾ových drevín
k, j-tej bonity;
príloha è. 14,
tab. è. I,
zstcjk
- cie¾ové zastúpenie
drevín k, j-tej
bonity na lesnom
pozemku v
percentách, urèené v
lesnom hospodárskom
pláne (LHP),
Hv1,
Hv2 - jednotková
hodnota sadzby faktora
polohy lesného
pozemku za
približovanie (v1) a
odvoz (v2) dreva
v Sk
za m3; príloha
è. 14, tab.
è. II,
Zcujk
- celková zásoba produkcie
dreva na pni,
cie¾ových
drevín k,
j-tej bonity v
rubnej dobe na
hektár;
príloha è.
14, tab. è.
III,
kPD
- koeficient polohovej diferenciácie zoh¾adòujúci
špecifiká využite¾nosti, dosahovania výnosu,
predajnosti a
pod., ktorý sa
stanoví osobitne pre
lesné pozemky
a osobitne pre
lesné porasty pod¾a
vzahu
kPD =
kS.kV.kL [-],
kde
kS
- koeficient všeobecnej
situácie dopytu po
úžitkoch funkcií
lesa sa
stanoví takto:
------------------------------------------------------------------
Ukazovate¾ ¾udnatosti okresu Hodnota koeficienta
ks
v
poète
obyvate¾ov na km2
-------------------------------------
lesný pozemok lesný porast
------------------------------------------------------------------
nad
1000
1,5 1,3
500
- 1000 1,4 1,2
250
- 500 1,3 1,1
100
- 250 1,0 1,0
50
- 100 0,9 0,9
do
50
0,7 - 0,9 0,8 -
0,9
------------------------------------------------------------------
Údaje
o ¾udnatosti okresu
sa získajú na
okresnom úrade okresného
mesta.
kV
- koeficient využite¾nosti lesného
majetku sa stanoví
takto:
------------------------------------------------------------------
Skupiny
lesov pod¾a možnosti Hodnota koeficienta
kv
komerèného využitia
produkènej lesný pozemok lesný
porast
funkcie
------------------------------------------------------------------
Lesy
hospodárske, s absolútnou
výškovou
bonitou od stredu
bonitného
rozpätia hore vo
veku
zaèiatku obnovy
a staršie 1,3 1,20
Lesy
hospodárske, s absolútnou
výškovou
bonitou od stredu
bonitného
rozpätia hore, ktoré
nedosiahli
vek zaèiatku obnovy 1,3 1,15
Lesy
hospodárske, s absolútnou
výškovou
bonitou od stredu
bonitného
rozpätia dole vo
veku
zaèiatku obnovy
a staršie 1,2 1,10
Lesy
hospodárske, s absolútnou
výškovou
bonitou od stredu
bonitného
rozpätia dole, ktoré
nedosiahli
vek zaèiatku obnovy 1,2 1,00
Lesy
osobitného urèenia,
s
absolútnou výškovou bonitou
od
stredu bonitného rozpätia
hore 1,3 1,05
Lesy
osobitného urèenia,
s
absolútnou výškovou bonitou
od
stredu bonitného rozpätia
dole 1,2 0,95 -
1,0
Lesy
ochranné a chránených
území
s 2., 3.
a 4. stupòom
ochrany
prírody
1,0 0,90 -
0,95
Lesy
chránených území s
5. stupòom
ochrany
prírody
0,8 - 0,9
0,85 - 0,90
Lesy
v marginálnych a
horších
prírodných
a výrobných podmienkach 0,7
- 0,8 0,80
- 0,85
------------------------------------------------------------------
Vplyv
inej využite¾nosti lesného
pozemku (napr. po¾ovné právo,
bažantnice
ap.) sa zoh¾adní pre
dotknuté plochy osobitne.
kL
- koeficient lesnatosti
èasti krajiny (regiónu
- okresu) sa
stanoví takto:
------------------------------------------------------------------
Lesnatos èasti krajiny
v % Hodnota koeficienta
kL
--------------------------------------
lesný pozemok lesný porast
------------------------------------------------------------------
do
5%
1,3 1,2
5
- 10% 1,1 -
1,2 1,1
10
- 20% 1,0 1,0
20
- 30% 0,9 0,95
30
- 40% 0,8 0,9
40
- 60% 0,6 -
0,7 0,85
nad
60%
0,4 - 0,6 0,8
------------------------------------------------------------------
Lesnatos sa
zistí na lesnom
úrade v sídle
okresu.
Minimálna základná
hodnota 1 hektára
lesného pozemku je
4 000
Pri
nesúlade údajov o
druhu pozemku v
katastri nehnute¾ností
so
skutoèným stavom sa všeobecná
hodnota pozemku stanovuje
pod¾a skutoèného stavu.
VŠHLP
- všeobecná hodnota
lesného porastu, ktorá
sa vypoèíta
pod¾a vzahov
VŠHLP =
M . VŠHLPMJ
[Sk],
VŠHLLPMJ = VHLPa
. kPD [Sk/ha], [Sk/m2],
VHLPa =
Hporzijk . (1-kp)
+ fp [Sk/ha],
[Sk/m2],
Hporzijk
=
[(Hutjk-cjk).faijk+cjk]kd.zstijk.z
[Sk/ha], [Sk/m2],
fp =
ZSijk.(Hv1+Hv2) [Sk/ha], [Sk/m2],
kde
VŠHLPJM
- jednotková všeobecná hodnota
lesného porastu
v Sk/ha
sa stanoví ako
súèin jednotkovej
východiskovej hodnoty
lesného porastu VHLPa
a koeficienta
polohovej diferenciácie (kPD),
VHLPa
- jednotková východisková hodnota
lesného porastu
v Sk/ha
sa stanoví ako
súèet základnej hodnoty
drevín skutoèného zastúpenia
(k), veku (i),
bonity
(j) a
zakmenenia (z), upravenej
o poškodenie
lesného porastu
(kp v %)
a hodnoty faktora
polohy(fp) v
Sk/ha,
Hporzijk
- základná hodnota
lesného porastu v
Sk/ha sa stanoví
ako súèet hodnoty
jednotkovej sadzby lesného
porastu danej
dreviny vo veku
3 rokov (cjk),
príloha è.
15, tab. VI,
a súèinu vekového
hodnotového faktora
dreviny (faijk), príloha
è. 15,
tab. IV.1-IV.6, a
hodnoty ažbového výnosu
v rubnej
dobe (Hujk), príloha
è. 15, tab.
V,
zníženého o
hodnotu jednotkovej sadzby
lesného
porastu danej
dreviny vo veku
3 rokov (cjk),
príloha è.
15, tab. VI,
upravený na skutoèné
zastúpenie dreviny
a zakmenenie lesného
porastu
v Sk/ha,
Hujk -
hodnota ažbového výnosu
v rubnej dobe,
danej
bonity (j)
a dreviny (k),
príloha è. 15,
tab.V,
cjk
- celkové pestovné
náklady založenia lesného
porastu
vo veku
3 rokov danej
bonity (j) a dreviny
(k),
príloha è.
15, tab. VI,
faijk
- vekový hodnotový
faktor i-tého vekového
stupòa,
j-tej bonity,
k-tej dreviny, príloha
è. 15, tab.
IV.1 -
IV.6,
z
- zakmenenie (od
0,1 - 1,0),
kp
- koeficient poškodenia porastu
(podiel zníženia
celkovej hodnoty
porastu odvodený zo
zníženia
hodnoty zásoby
dreva vo vekovom
stupni), príloha è.
15, tab.
IX,
fp
- hodnota faktora
polohy v Sk
na ha, urèí sa
ako
súèin jednotkových hodnôt
faktora polohy v
Sk/m3,
pod¾a prílohy
è. 15, tab.
VIII a skutoènej zásoby
porastu v
m3 (Zsijk),
M
- výmera lesného
porastu JPRL (na
štyri desatinné
miesta),
kd
- koeficient prepoètu základnej hodnoty
porastu
urèujúcich drevín
na hodnotu priradených drevín,
príloha è.
15, tab. VII,
zstijk
- skutoèné zastúpenie drevín
k, v poraste
i-tého
vekového stupòa, j-tej
bonity,
Zsijk
- skutoèná zásoba
dreva na pni
v i-tom vekovom
stupni, j-tej
bonity, zastúpených drevín
k,
Hv1,
Hv2 - jednotková
sadzba faktora polohy
lesného porastu za
približovanie (v1)
a odvoz (v2)
dreva v Sk
za m3,
príloha 15,
tab. VIII,
kPD
- koeficient polohovej diferenciácie zoh¾adòujúci
špecifiká využite¾nosti, dosahovania výnosu,
predajnosti a
pod.
Porasty
staršie, ako sú
rubné doby v
prílohe è. 15
v tab.
IV.1
- IV.6, ohodnotia
sa pod¾a údajov
najvyššej rubnej doby
danej
dreviny ich interpoláciou s
primeraným zoh¾adnením
poklesu
kvality drevných zásob.
V
prípade poškodenia porastu antropogénnou èinnosou,
predovšetkým imisiami,
jednotková východisková hodnota
lesného
porastu
sa zníži o
hodnotu identifikovaného poškodenia
pod¾a
prílohy
è. 15, tab.
IX. Hodnota poškodenia
v stupòoch sa
preberie z
výsledkov pravidelného monitoringu zdravotného
stavu
lesa alebo sa
zistí priamo v
poraste (pri listnatých
drevinách iba
v období plnej
vegetácie) na základe
priemernej
defoliácie drevín
v poraste alebo
iných relevantných postupov.
Skutoèná celková
zásoba porastu v
m3 sa preberie
z lesného
hospodárskeho plánu
alebo sa zistí
meraním. Jednotkové hodnoty
polohy
sa zistia v
prílohe è. 15
tab.VIII na základe
priemernej približovacej a
odvoznej vzdialenosti konkrétneho
porastu.
F.
VŠEOBECNÁ HODNOTA ZÁVAD
F.1 Vecné
bremeno
Vecné
bremená obmedzujú vlastníka stavby a pozemku v prospech iného. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú viazané na vlastníctvo budovy, haly, stavby a
pozemku alebo patria osobe. Vecné bremená prevodom alebo prechodom stavieb a
pozemkov prechádzajú na nadobúdate¾a. Delia sa na vecné bremená s
povinnosou
a) kona
(napr. poskytnú doživotné bývanie),
b) zdrža
sa (napr. nestava plot nad urèenú výšku),
c) strpie
(napr. právo prechodu, prejazdu, právo stavby, užívacie právo).
Všeobecná
hodnota jednotlivých vecných bremien viaznucich na nehnute¾nostiach sa
stanoví iba na úèely exekuèného konania. 4) V takých prípadoch sa
všeobecná hodnota nehnute¾ností a stavieb stanoví bez zoh¾adnenia
existencie vecného bremena.
V ostatných
prípadoch sa existencia vecného bremena zoh¾adní pri výpoète
všeobecnej hodnoty nehnute¾ností a stavieb.
F.2
Výpoèet všeobecnej hodnoty vecného bremena (VŠHVB) na úèely
exekuèného konania
Výpoèet
všeobecnej hodnoty vecného bremena sa vykoná takto:
a) Práva
spojené s nehnute¾nosou sa odhadnú tak, že sa zistí výhoda, ktorú
tieto práva prinášajú oprávnenému (vlastníkovi) v období jedného roka, a
hodnota tejto výhody sa vynásobí pri právach èasovo neobmedzených
dvadsiatimi, pri právach èasovo obmedzených poètom rokov,
poèas ktorých má právo ešte trva, najviac však dvadsiatimi.
b) Závady
viaznuce na nehnute¾nosti sa odhadnú pod¾a hospodárskej ujmy,
ktorá vyplýva zo závady pre zaaženého (vlastníka). Výpoèet sa
vykoná kapitalizáciou hospodárskej ujmy (rozdielu budúcich znížených
odèerpate¾ných zdrojov oproti bežným odèerpate¾ným
zdrojom) poèas èasovo obmedzeného obdobia. Pri závadách
neobmedzeného trvania sa vezme za základ výpoètu obdobie dvadsiatich
rokov, pri závadách presne obmedzeného trvania toto obdobie.
Všeobecná
hodnota vecného bremena
sa vypoèíta pod¾a základného
vzahu
n OZt
VŠHVB =
suma ---------- [Sk],
t=1 (1+k)
na t
kde
OZt
- trvalo odèerpate¾ný zdroj
[Sk/rok], ktorý sa
vypoèíta
ako rozdiel
budúcich znížených odèerpate¾ných zdrojov
oproti bežným
odèerpate¾ným
zdrojom (napr. hodnota
zvýšenia alebo
zníženia roènej nájomnej sadzby
vyplývajúca z
vecného bremena a
pod.),
n
- èasové obdobie
trvania vecného bremena
pri neobmedzenom
trvaní platí:
n = 20
rokov [rok],
k
- diskontná sadzba,
ktorá sa do
výpoètu dosadzuje
v
desatinnom tvare [%/100].
V
prípade požiadavky stanovenia všeobecnej hodnoty
vecných
bremien
pod¾a § 1
ods. 2) tejto
vyhlášky sa postupuje
pod¾a
èasti F.2.
G.
VÝPOÈET VŠEOBECNEJ HODNOTY NÁJMU ZA POZEMOK
Všeobecnú
hodnotu roèného nájmu pozemku vypoèítame pod¾a vzahu
(1+k) na
n . k
VŠHNP
= VŠHPMJ [--------------] kN
[Sk/rok],
(1+k) na
n - 1
kde
VŠHPMJ
- všeobecná hodnota
pozemku na mernú
jednotku [Sk/m2],
k
- diskontná sadzba,
ktorá sa do
výpoètu dosadzuje
v desatinnom
tvare [%/100],
kN
- koeficient zoh¾adòujúci daòové zaaženie daòou
z príjmu,
ktorý sa rovná
(100+N)/100, kde N
vyjadrujú
náklady spojené
s dosiahnutím hrubého
výnosu (daò
z príjmu
v percentách),
n
- obdobie predpokladanej návratnosti investície,
spravidla 15
rokov.
____________________
1) § 43
zákona è. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov.
2)
Napríklad zákon è. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v
znení neskorších predpisov, Obèiansky zákonník , Obchodný zákonník ,
Trestný poriadok , zákon è. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení
neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky è.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekuènej èinnosti
(Exekuèný poriadok) a o zmene a doplnení ïalších zákonov v znení neskorších
predpisov, zákon Slovenskej národnej rady è. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov a o zmenách v sústave územných finanèných orgánov v znení
neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady è. 317/1992 Zb. o
dani z nehnute¾ností v znení neskorších predpisov, zákon è.
554/2003 Z.z. o dani z prevodu a prechodu nehnute¾ností a o zmene a
doplnení zákona è. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmoèníkoch v znení
zákona è. 238/2000 Z.z. , zákon Slovenskej národnej rady è.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, zákon è. 503/2003
Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky è. 180/1995 Z.z o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, §
3) Zákon
è. 476/2003 Z.z. , ktorým sa mení a dopåòa zákon Slovenskej
národnej rady è. 317/1992 Zb. o dani z nehnute¾ností v znení
neskorších predpisov.
4)
Napríklad § 139 zákona è. 233/1995 Z.z. , § 87a zákona è.
511/1992 Zb.